Jacque Fresco (13. marca 1916-18. mája 2017) bol americký samouk v obore konštrukčný dizajnér, architektonický dizajnér, koncepčný návrhár, pedagóg, sociálny inžinier a futurista. Fresco písal a prednášal svoje poznatky týkajúce sa udržateľných miest, energetickej účinnosti, riadenia prírodných zdrojov, kybernetickej technológie, pokročilej automatizácie a úlohy vedy v spoločnosti. Spolu so svojou kolegyňou, Roxanne Meadowsovou, bol zakladateľom a riaditeľom Projektu Venus. Fresco ako otvorený sociálny kritik presadzoval globálnu implementáciu socioekonomického systému sociálnej spolupráce, technologickej automatizácie a vedeckej metodiky, ktorú nazýval „ekonomika založená na zdrojoch.“

Fresco a jeho práca boli predmetom rozhlasových a televíznych programov, rovnako ako novín a časopisov, v ktorých bol opisovaný ako „snílek“, „výstredný“, „utopický“, „idealista“, „blázon“, „šarlatán“, napriek tomu v súčasnosti v spojitosti s jeho menom počuť prívlastky ako „génius“, „prorok“ a „vizionár“. Niektorí majú dojem, že jeho myšlienky sú neuskutočniteľné, idealistické a/alebo hraničiace so sci-fi.

Mladosť

Narodil sa 13. marca 1916 a vyrástol v Bensonhurst vo štvrti Brooklyn v New Yorku. Škola ho nezaujala, a tak odišiel pred nastúpením na strednú školu. Fresco hľadal samoriadené vzdelávanie počas celého svojho neskoršieho dospievania. Trávil voľný čas v miestnej knižnici, kde skúmal predmety svojho vlastného záujmu. Frescov talent pre herectvo mu získal prvú cenu na prominentnej divadelnej súťaži v New Yorku. Tiež vyjadril umelecké schopnosti v maľovaní a kreslení. Fresco sa odvolával na svoje zážitky z detstva v súvislosti s biedou počas Veľkej hospodárskej krízy (1929), ktorá ovplyvnila jeho následný postoj k spoločnosti.

Na vrchole strechy svojho domu na 67. a 20. ulici trávil Fresco čas s priateľmi diskutovaním o Darwinovi, Einsteinovi, vede a budúcnosti. Fresco krátky čas navštevoval aj Komunistický zväz mládeže. Po diskusiách a nezhodách s predsedom Komunistickej ligy počas stretnutí skupiny bol donútený odísť. Fresco neskôr obrátil svoju pozornosť k technokracii. V polovici tridsiatych rokov Fresco odcestoval na západ do Los Angeles, kde začal kariéru ako konštrukčný dizajnér.

Kariéra

ARMÁDALetecký priemysel, prestávka v South Seas Islands

Po predložení vlastných alternatívnych konštrukcií lietadiel si Fresco v Kalifornii našiel prácu vo firme Douglas Aircraft. Frescove alternatívne návrhy zahŕňali krídla lietadiel a lietadlá v tvare disku, ktoré nazýval „lietajúci tanier“. V čase, kedy bolo experimentálne konštruovanie v plnom prúde, sa Fresco pokúsil s týmito dizajnmi zaujať letecký priemysel, žiaľ bezvýsledne.  Fresco demonštroval svoje lietadlo v tvare disku v roku 1938. Stretol sa však s odporom voči svojim návrhom a dizajnom, načo odišiel z firmy Douglas kvôli nezhodám v návrhoch.

 

LIETAJÚCI TANIER

Na konci roka 1939 Fresco odcestoval na Havaj. Z Havaja odcestoval na Juhomorské ostrovy (South Sea Islands), kde bol v styku z domorodcami na ostrove. Fresco tvrdil, že mu jeho návšteva na týchto ostrovoch pomohla účinne formovať jeho vnímanie kultúrneho relativizmu a flexibility ľudských hodnôt v alternatívnych podmienkach. Po návrate do Kalifornie býval Fresco na rôznych miestach v  Hermosa Beach a po celom Los Angeles. Počas tejto doby pokračoval v práci na projektoch priemyselného dizajnu pre rôzne spoločnosti.

 

Armádne Letectvo, Wright Field

NOVÁ METÓA PRE VYSTUŽENIE KRÍDLAV roku 1942 bol Fresco povolaný do armády Spojených štátov. Čoskoro ho poverili navrhovaním technického dizajnu pre armádne letectvo vo Wright Field, v dizajnérkych laboratóriách v Daytone, Ohio. Tam dokázal vytvoril až štyridsať návrhov za deň, z ktorých jedným bolo „radikálne krídlo“, s ktorým sa pokúšal optimalizovať riadenie letu tým, že pilotovi umožnil, aby nastavoval hrúbku krídel počas vzletu lietadla a za letu. Toto krídlo dostalo patent, ktorý bol pridelený armádnemu letectvu. Fresco sa nevedel prispôsobiť vojenskému životu a bol prepustený. Mal mnoho pokročilých nápadov pre lietadlá a to mu v leteckom priemysle získalo reputáciu „muža, ktorý predbehol svoju dobu o dvadsať rokov“.

Model Trend Home

V polovici 40. rokov Erl Muntzer a Michael Shore poverili Fresca, aby navrhol novú nízko nákladovú formu modernistického obydlia, ale s podmienkou, že bude mať nízku cenu, bude sa skladať z dostupných materiálov, zachovávať funkčnosť a vyhne sa radikalizmu. Výsledkom bola jedna z prvých celo-skleneno-hliníkových konštrukcií, známa ako Trend Home.

TRADE HOMENa plochu 86 m2 sa napokon zmestilo dvanásť domov, pričom jeden dom by postavilo desať ľudí za osem hodín. Návrh stavby, ktorá mala nízku hmotnosť, vysokú pevnosť a materiály s dlhou životnosťou dovolili zníženie výrobných nákladov a efektívnejšiu výrobu, ktorá zvyšovala jej ekonomickú životaschopnosť.

 

 

MODEL TRADE HOMEStavba bola ľahká, odolná a z materiálov s dlhou životnosťou, čo im umožnilo znížiť výrobné náklady, zjednodušiť výrobu, čo zvýšilo ich ekonomickú životnosť. Výsledná cena bola približne 5200 dolárov. Dizajn bol prvýkrát predstavený v hoteli Ambassador v Los Angeles v roku 1947. Stavba bola neskôr vystavená v lete roku 1948 na scéne číslo 8 Warner Brothers Studio na Sunset Boulevard a pritiahla pozornosť viac ako 20 000 návštevníkov. Výťažok bol venovaný organizácii Spoločnosť prevencie rakoviny na výstavbu časti novej nemocnice. V najbližších niekoľkých rokoch mal Trend Home podstúpiť hromadnú výrobu a bol považovaný vládou USA za možné riešenie ubytovania vojakov vracajúcich sa z druhej svetovej vojny. Počas viac ako desiatich rokov boli vyhotovené prototypy v rôznych variáciách, ktoré boli predávané a bývalo sa v nich až do roku 1962, kedy bol postavený hlavný bytový projekt s názvom Alumanor na Mt. Washington v Highland Park, Los Angeles.

3D technológia

V roku 1949 bol Fresco poverený Hollywoodskými producentmi Jackom Mossom a Irvingom Yerginom vyvinúť technológie pre sledovanie trojrozmerných snímok bez použitia okuliarov. Technológia bola vyvíjaná pre divákov v kinách ako aj v domácnosti za televíziou. Neobvyklosť tejto technológie spočívala v jej jednoduchosti a tiež v tom, že bola pomerne lacná a vyžadovala si len malú úpravu projekčných systémov používaných v tej dobe. Rovnaká technológia sa mala využiť aj v lekárskych röntgenových zariadeniach a na chirurgii. Táto technológia bola demonštrovaná v lete roku 1949 v Kalifornii.

Vedecké výskumné laboratóriá

VEECKÉ VÝSKUMNÉ LABORATÓRIÁV druhej polovici 40. a začiatkom 50. rokov pôsobil Fresco ako riaditeľ Laboratórií vedeckého výskumu (Scientific Research Laboratory). Nachádzali sa v blízkosti Elysian Park v Los Angeles, prevádzkoval ich s kolegami Elim Catranom a Henrym Giarettom.  Neskôr sa firma presťahovala do Los Feliz v blízkosti Hollywoodu do Frescovho domu, kde žil, robil prednášky a vyučoval technický dizajn. Medzitým robil výskum a pracoval na vynálezoch ako nezávislý vynálezca a vedecký poradca. Toto bolo najplodnejšie obdobie Frescových vynálezov. Sám Fresco tvrdí, že množstvo z jeho vynálezov bolo bezpodmienečne predaných jeho klientom, čím prišiel o možnosť sa svojím menom podpísať pod tieto vynálezy. Fresco taktiež dodáva, že mnoho z jeho vynálezov si privlastnili jeho bývalí spolupracovníci. Počas tohto obdobia sa Frescovi nedarilo financovať jeho výskum, nakoľko čelil finančným problémom, minimálne raz, napokon mu všetko jeho laboratórne vybavenie vrátili.

Sci-fi, filmový priemysel

MODEL PROJEKTU MESAČNÁ ZÁKLADŇAFresco pracoval ako návrhár modelov pre sci-fi filmy, ako je napríklad televízna show Prstenec okolo Mesiaca (Ring around the Moon), z ktorého neskôr vznikol film Projekt Mesačná základňa, založený na príbehu Robert A. Heinleina. Fresco bol známy svojou výrobou vysoko kvalitných modelov a špeciálnych efektov aj napriek nízkemu rozpočtu béčkových filmových produkcií. Frescov talent bol odporučený aj Rogerovi Cormanovi pre jeho film Monštrum s miliónmi očí (The Beast with a Million Eyes). Fresco pracoval ako technický poradca vo filmovom priemysle, predovšetkým sa zviditeľnil dokumentom nominovanom na Oscara od Loua Stoumena z roku 1956 The Naked Eye. Frescova popularita narastala a čoskoro sa ocitol ako hosť v celonárodnej šou Arta Bakera You Asked For It (Želali ste si to) ako „muž zajtrajška“ na začiatku 50. rokov.

 

Následne ale Fresco v roku 1955 opustil Kaliforniu po tom, čo bola jeho laboratóriu nariadená výstavba diaľnice Golden State.

Stredné roky života

Psychologické poradenstvo, priemyselný dizajn

Fresco sa v roku 1955 pre svoj blízky vzťah k tropickému počasiu presťahoval do Miami na Floride, kde istý čas pobýval na lodi. Začal podnikať ako psychologický poradca, ale v čase, keď Americká asociácia psychológov začala vyvíjať tlak na terapeutistov bez diplomu, aby ukončili svoju aktivitu, Fresco bol vystavený „paľbe kritiky“ za svoju činnosť. Neskôr priznal, že absencia akademického titulu spôsobila ujmu v zmysle akademických kontextov. V Miami usporadúval verejné prednášky koncom 50. a v 60. rokoch so zameraním na jeho pohľad na rýchlo meniacu sa budúcnosť a jeho kritiku kultúrnych a politických praktík vtedajšej éry.

ZÁVES AUTA POZOSTÁVAJÚCI Z 32 ČASTÍFresco strávil väčšinu svojho času na Miami snahou vystaviť svoje návrhy okrúhleho mesta a získať financie na jeho výstavbu. Taktiež navrhol trojkolesové auto, ktoré malo mať len 32 pohyblivých častí, na ktoré sa tiež snažil získať finančné zdroje. Zarábal si na väčšinu svojho živobytia ako priemyselný dizajnér pre rôzne spoločnosti ako Alcoa a Major Realty Corporation. V roku 1961 za pomoci Pietroa Belluschiho a C. Fredericka Wisea navrhol sofistikovanejšie pokračovanie jeho skoršieho domu s názvom Trend Home, ktorý nazval sendvičový dom. Skladal sa prevažne z prefabrikovaných dielov, priečok a hliníka. Predával sa za 2950 dolárov alebo 7500 dolár so základmi a všetkými vnútornými inštaláciami. Počas tohto obdobia Fresco tiež podporoval svoje projekty navrhovaním montovaných hliníkových zariadení cez firmu Jacque Fresco Enterprises Inc.

Projekt Americana

Od polovice 50. rokov a v priebehu rokov 60-tych vyvinul Fresco „Projekt Americana“. Išlo o desaťročný plán pre Americkú sociálnu zmenu. Predstavoval si okrúhle mesto a plné využitie kyber-automatizácie v mestskej prevádzke, zatiaľ čo by stroje riadili pri práci ďalšie stroje. Takáto bola Frescova koncepcia „mysliacich miest“ vo „veku strojov“. Národný plán zahŕňal aj metódy pre pomoc trápiacim sa národom stavbou montovaných tovární, ktoré by vyrábali montované diely pre výstavbu, montáž kultúrnych centier a nových učební pre vzdelávanie. V roku 1962 prišlo CBS za Frescom, po tom, čo sa objavil v dvoch po sebe nasledujúcich epizódach seriálu On the Town s Fredom Fischerom,  so žiadosťou natočiť televíznu šou, kde by Fresco prezentoval svoje myšlienky.

Na začiatku rokov 60. predstavil Kalifornský právnik Gerald V. Barron Fresca Hubertovi Humphreymu, s ktorým Fresco komunikoval formou korešpondencie počas polovice 60. rokov. Cieľom bolo dosiahnuť začlenenie a implementáciu Projektu Americana. Humprey neskôr zastával funkciu vice-prezidenta v kancelárii Lyndona B. Johnsona, ktorý chcel realizovať nové sociálne programy ako Veľkolepá spoločnosť (Great Society).

Pohľad do budúcnosti

V roku 1969 v spolupráci s Kenom Keyesom vyšla kniha o Frescových myšlienkach s názvom Pohľad do budúcnosti.„Trvalé racionálno-humanistické premisy“, prvá polovica knihy sa zameriavala na detailné opisy niektorých príčin mnohých problémov v ľudskom myslení a správaní a zmenách, ktoré bude musieť ľudstvo podstúpiť so vstupom do budúcnosti. Píše sa v nej o troch zložkách, ktoré možno použiť k najlepšej analýze budúcnosti: ľudské hodnoty, metódy myslenia a nástroje, t.j. technologický vývoj. Všetky sú popisované ako nezávislé, rovnako ako súkolesie. Druhá polovica kniha opisovala špekulatívny pohľad na budúcnosti točiacu sa okolo skúsenosti fiktívnych postáv, Scotta a Helly, ktorí pracovali na svojich projektoch, pričom uspokojenie a naplnenie jedinca ide ruka v ruke v takejto kybernetickej spoločnosti s pomocou celej spoločnosti, zatiaľ čo ani ľudská práca ani osobné vlastnosti už dlhšie neexistujú. Išlo o jednu z prvých publikácií, ktoré sa na teoretickej rovine venovali možným spoločenským dôsledkom centrálnej vedomej databáze (Corcen), ktorej cieľom by bolo započať vek „poľudštenej symbiózy medzi človekom a strojom“. Kniha bola označená ako špekulatívna, keďže v nej Fresco a Keyes uvažovali zoširoka v rámci technologických a spoločenských možností, ktoré boli označené za niečo „mimo tento svet.“ Spoločnosť predostretá v Pohľade do budúcnosti bola opísaná Wiliamom E. Key-Neeom ako ideál, ktorý v porovnaní s Platónovou Republikou, ktorej nezrovnalosti a problémy, ako bolo argumentované, sa v knihe Pohľad do budúcnosti podarilo vyriešiť s pomocou technologických prostriedkov, ale hlavne prostredníctvom funkcie Corcen-u (korelačnému centru).

Sociocyberneering, Inc.

SOCIOCYBERNERING, INC.Frescove úvahy a nápady v Projekt Americana sa pretransformovali do nového konceptu „Sociocyberneering“. Fresco tento Projekt potom predstavil na univerzitných diskusiách v roku 1970. Vďaka tomu, že sa objavil v televízii, v rádiu, ale aj vďaka prednáškam si Fresco získal zástupy následovníkov a založil organizáciu Sociocyberneering Inc. Išlo o neziskovú, nepolitickú a nesektársku členskú organizáciu, ktorej prezidentom sa stal Fresco a ktorá mala v časoch svojho vrcholu 250 členov, pričom mnohí z nich sa stali Frescovými žiakmi. Fresco často usporadúval vzdelávacie prednášky v Miami Beach a štyri noci v týždni v jeho dome v Coral Gables za malý poplatok s následnou neformálnou diskusiou v miestnych kaviarňach. Témy jeho prednášok sa týkali oblastí ako spoločnosti, spoločenskej zmeny, psychológie, teórie systémov a vzdelávania, okrem iného. Okrem vzdelávania pracoval Fresco so svojimi študentmi a členmi organizácie aj na návrhoch, filmoch a letákoch, ktoré obhajovali zámery a ciele organizácie.

POČAS PRÁCE V ŠTÚDIU VENUSFrescova definícia „sociocyberneering(u)“ bola nasledovná: „Aplikácia najsofistikovanejších foriem počítačových technológii pri riadení ľudských záležitostí.“ Jeho cieľom bolo využiť „najsofistikovanejšie formy vedy a technológie na riešenie problémov … pristúpiť k reorganizácii spoločnosti v ľudských podmienkach“ a venoval sa hľadaniu praktických riešení, ktoré by bolo možné rýchlo aplikovať na mnohé problémy, ktorým čelí súčasná spoločnosť. Hlavným cieľom bolo „preskúmať alternatívnych riešení na uchovaní energie, medzinárodnej spolupráce vo všetkých oblastiach sociálnej snahy a asimilácie systémového prístupu pri navrhovaní miest“.

 

VÝSTAVBA VO VENUS NA FLORIDE

Vtedy už Fresco mal dokončený návrh kruhového mesta o priemere jednej 1,6 km s radiálnym napojením sústredných kruhov „pripomínajúcich výplet kolesa“. V centre hlavného dómu bol umiestnený superpočítač, ktorý mal fungovať ako centralizovaný systém pre automatickú správu dát chodu mesta.

V priebehu 70. rokov Fresco pracoval na expandovaní organizácie a oboznamovaní všeobecnej verejnosti so svojimi myšlienkami na univerzitných prednáškach, objavil sa v televízii, v rádio šou, ako sú napríklad populárna šou na južnej Floride Šou Larryho Kinga a v relácii Montage,ktorú uvádzal Joe Abrell. Fresco sa zoznámil s Kingom a o niečo neskôr si Fresca sám Larry King niekoľkokrát pozval do svojej šou, aby spolu s ďalšími akademikmi a miestnymi volajúcimi diskutovali o návrhoch, s ktorými prichádzala Sociocyberneering Inc.

Jedným z cieľov organizácie bolo nájsť na južnej Floride pozemok a vybudovať experimentálnu komunitu, v ktorej budú ľudia žiť a expandovať. Výsledok viedol k čiastočnému zániku členskej základne Sociocyberneering Inc. Upustilo sa od investície a pozemky boli predané. Fresco teda predal svoj dom a nová oblasť bola premiestnená do vidieckej oblasti Venus. A v roku 1980 na poľnohospodárskej pôde založil svoje výskumné centrum pre Sociocyberneering Inc. S pomocou zostávajúcich členov Fresco postavil budovy, ktorých dizajn zodpovedal futuristickému prevedeniu. Po presťahovaní skupina Sociocyberneering Inc. znížila svoju aktivitu a počas rokov 80-tych rokov sa Fresco venoval návrhom a štúdiu spoločne s Roxanne Meadowsovou.

Neskoršie obdobie života

V roku 1994 založil Fresco The Venus Project, ktorý nahradil jeho predošlý projekt Sociocyberneering Inc. Fresco nazhromaždil množstvo návrhov a modelov, ktoré mali predstavovať náčrt toho, ako by jeho myšlienky vyzerali v realite a ako by fungovali a tie mali byť použité k získaniu publicity pre organizáciu. V 90. rokoch Fresco a Meadowsová pokračovali v podpore projektu prostredníctvom nezávislého vývoja, priemyselného inžinierstva, klasického architektonického modelovania a konzultácií vynálezov. Medzitým si niektoré z Frescových dizajnov získali pozornosť developerských spoločností. V roku 2002 Fresco publikoval svoje hlavné dielo To najlepšie, čo za peniaze nekúpite (The Best That Money Can’t Buy). V roku 2006 William Gazecki režíroval semi-životopisný film o Frescovi Navrhovanie budúcnosti (Future By Design). V roku 2008 Peter Joseph predstavil Fresca vo filme Zeitgeist Addendum, kde Joseph predložil Frescove predstavy o budúcnosti kvôli spoločenskej kríze a kríze životného prostredia, o ktorých sa hovorilo vo filme. Peter Joseph potom založil hnutie The Zeitgeist Movement a začal obhajovať Frescov prístup. V apríli 2012 sa tieto dve skupiny „rozišli“ kvôli rozdielom týkajúcich sa ďalšieho postupu a cieľov.

V roku 2010 sa Fresco pokúsil o získanie ochrannej známky pre výraz „Ekonomika založená na zdrojoch“. Táto fráza bola preskúmaná a vyhodnotená ako príliš všeobecná a preto bola žiadosť o ochrannú známku zamietnutá.

V priebehu roku 2010 podnikli Fresco s Roxanne celosvetové turné prednášok, aby propagovali návrhy a ciele Projektu Venus. 15. januára 2011 bol do kín vydaný dokument Zeitgeist: Moving Forward, kde sa znovu dopočujete o Frescovi. Neskôr Fresco usporadúval prednášky a prehliadky vo výskumnom centre Projektu Venus na Floride a začal zbierku finančných prostriedkov pre hlavný film, v ktorom sa mal snažiť opísať svoju víziu budúcnosti. V novembri 2011 Fresco prehovoril k demonštrantom na podujatí „Occupy Miami“, ktoré sa konalo pri vládnom centre. V júni 2012 premietla Maja Borg svoj film Future My Love (Budúcnosť, moja láska)  na Medzinárodnom filmovom festivale v Edinburghu, kde sa stretli aj Frescom a Roxanne Meadowsovou.

Projekt VenusLOGO PROJEKTU VENUSProjekt Venus je vyvrcholením Frescovej celoživotnej práce a slúži ako základ, ktorý predstavuje jeho víziu budúcnosti bez chudoby, zločinov, vojny, korupcie a znečisťovania. Projekt bol založený v roku 1980 a dal mu meno v roku 1994. Nachádza sa v centrálnej Floride blízko jazera Okeechobee, približne 80 kilometrov severovýchodne od pevnosti Myers. Na 21,5 akrovom pozemku sa nachádza desať budov, ktoré boli navrhnuté Frescom. Toto zariadenie čiastočne funguje ako výskumné centrum pre Fresca a Roxanne Meadowsovú a čiastočne ako vzdelávacie centrum pre priaznivcov. Tu produkujú videá a literatúru, ktorými predstavujú svoje ciele a myšlienky. Podľa ich literatúry je ich hlavným cieľom zlepšiť spoločnosť jej nasmerovaním ku globálnemu, trvalo udržateľnému, technologicko-sociálnemu dizajnu, ktorý sa nazýva „Ekonomika založená na zdrojoch“.

Osobný život a rodinaFresco sa narodil prisťahovalcom z Európy, Izákovi a Lene Frescovým. Jeho otec sa narodil v roku 1880 a okolo roku 1905 sa prisťahoval z Istanbulu do New Yorku, kde pracoval ako záhradník. Zomrel v roku 1963. Frescova matka sa narodila v roku 1887 v Jeruzaleme a tiež sa prisťahovala do New Yorku okolo roku 1904. Zomrela v roku 1988. Fresco mal dvoch súrodencov, sestra sa volala Freda a brat David.

Počas svojho života v Los Angeles, Kalifornii, mal Fresco dve manželstvá, z ktorých jeho druhé manželstvo trvalo ešte prvých pár rokov po presťahovaní do Miami. V roku 1957 sa rozviedol so svojou druhou ženou a odvtedy zostal slobodný. Jeho druhá manželka Patrícia mu v roku 1953 porodila syna Richarda a v roku 1956 dcéru Bambi. Richard bol armádny vojak a zomrel v roku 1976. Bambi zomrela na rakovinu v roku 2010.

Roxanne Meadowsová pomáhala Frescovi od roku 1976. Ako Frescov domáci spoločník a administratívna kolegyňa dohliadala Roxanne na veľkú časť riadenia Projektu Venus.

Kto ovplyvnil FrescaPodľa jeho slov ho ovplyvnili ľudia ako Jacques Loeb, ktorý zaviedol termín mechanistické poňatie života; Edward Bellamy, ktorý napísal veľmi vplyvnú knihu Pohľad späť (Looking Backward); Thorstein Veblen, ktorý ovplyvnil hnutie technokracie a spolu s Howardom Scottom ho spopularizoval; Alfred Korzybski, ktorý vytvoril všeobecnú sémantiku; a okrem iných aj H. G. Wells.

Frescove myšlienky sa formovali ako dochádzalo k vrcholeniu mnohých disciplín a myšlienkových škôl. Väčšina Frescových myšlienok a konceptov nebola kategorizovaná ani klasifikovaná akademickými vzdelancami. Avšak domintantné rysy jeho názorov boli porovnané so skoršími mysliteľmi ranného 19. storočia. Diela ako napríklad The Paradisewithin the Reach of all Men without Labor by Powers of Nature and Machinery (Ľudský raj na dosah bez práce s pomocou prírody a strojov), Emigration to the Tropical World for the Melioration of All Classes of People of All Nations (Emigrácia do tropických častí sveta pre melioráciu všetkých tried všetkých národov) a The New World or Mechanical System (Nový svet alebo mechanický svet) napísal John Adolphus Etzler v 18. storočí, ktorý bol označený nezávislou učenkyňou, Annou Notarovou ako Frescov predchodca. Obdobne bol opísaný aj Ebenezer Howard a jeho kniha Garden Cities of Tomorrow (Záhradné mestá zajtrajška) a hnutie Garden City Movement (Hnutie záhradníckych miest) v rannom 19. storočí Mortenom Grønborgom z Kodaňského inštitútu pre štúdie budúcnosti ako ďalší Frescov predchodca. Frescom navrhovaná ekonomika odstraňuje mechaniku tradičnej ekonomiky a jeho kritický pohľad na moderné ekonomiky bol porovnávaný s Thorstein Veblenovou koncepciou „predátorskej fázy ľudského vývoja,“ podľa článku v časopise Society and Business Review. Grønborg označil ďalšie aspekty Frescovej ideológie ako „prístup tabula rasa“.

Fresco vo svojich konceptoch často prízvukuje hodnoty a systémy prirodzenosti. Jack Catran výstižne zhrnul význam týchto dvoch faktorov,

Podľa Fresca dnešný vedec uviazol medzi dvoma mlynskými kameňmi, t.j. je súčasťou konfliktu medzi dvoma hodnotovými systémami: 1. Usporiadaným svetom vedeckej metodológie; 2. Nevedeckou kultúrou (a jazykom), ktorý ho obklopuje zo všetkých strán, ale v ktorom je zakotvený zárodok budúcnosti.Frescotvrdí, že pre bežného, vedecky nevzdelaného, človeka je ťažké plne uchopiť vedu a jej následky pre limity, ktoré mu vystavalo jeho sociálne prostredie. Nové sily, ktoré sú súčasťou konštrukcie jeho súčasnej kultúry, postupne naňho vplývajú, sily, ktoré sú vo svojej podstate jednosmerné a nezvratné a prikláňajú sa k väčšiemu technickému a spoločenskému dosahu.

Známy teoretik v oblasti synergetiky Arthur Coulter tiež uvádza organickú povahu Frescových mestských návrhov a ich evolučný (nie ani tak revolučný) vývoj, ktorý od nich Fresco očakáva. Moderátorka relácie Evolving Ideas (Vyvíjajúce sa nápady), Elaine Smitha, porovnáva vzťah a funkcie medzi mestskými systémami a ľuďmi so vzťahmi a funkciami organických tiel. Arthur Coulter predkladá takéto mestá ako odpoveď na myšlienku Waltera B. Cannona o dosiahnutí homeostázy v spoločnosti.

Prijatie myšlienkyFRESCO A ROXANNE MEADOWSOVÁ VO VENUS NA FLORIDE

 

 

FRESCO A ROXANNE MEADOWSOVÁ VO VENUS NA FLORIDE 

Frescov život i jeho práca sa stali predmetom rozhovorov a diskusií v mnohých rádiových a televíznych staniciach, ako aj v novinových článkov a magazínoch, kde ho označili za „idealistu“, „excentrického“, „utopistu“, „pomätenca“, „šarlatána“, ale zároveň aj ako „génia“, „proroka“ a „vizionára“. Niektorí sa domnievajú, že jeho myšlienky sú nepraktické, idealistické alebo že hraničia so sci-fi. Kniha 1984 alebo Prekrásny nový svet  sa niekedy používajú v súvislosti s odkazmi na budúcnosť, ktorú si (Fresco) predstavuje. Tieto postoje pretrvali až dodnes a vyskytujú sa na niektorých webových stránkach. Niekde dokonca idú ešte ďalej a (Fresco) bol označený za vodcu kultu pre svoj status v Zeitgeist Movement. Iní ho zase obviňujú za spájanie sa s konšpirátormi, ktorí poukazujú na Nový svetový poriadok. Fresco však popiera všetky obvinenia.

Forma vládnutia, ľudská prirodzenosť, problém kalkuláciíJeho hypotéza o ekonomike založenej na zdrojoch je niekedy porovnávaná s marxizmom, socializmom, komunizmom alebo fašizmom. Fresco reaguje na tieto porovnávania konštatovaním, „Ciele Projektu Venus nemajú paralelu v histórii či už  s komunizmom, socializmom, fašizmom, alebo inými politickými ideológiami. Toto je pravda, pretože kybernatizácia vznikla len nedávno. So zavedením tohto systému ukončíme vládu, vplyv a kontrolu finančného systému.“

Steve Schmaeke poznamenáva v Naples Daily News, „je tiež pravda, že takýto systém vlády, v ktorom právomoc je daná odborníkom v danej oblasti – v tomto prípade, špeciálne naprogramované počítače – na ktoré mnohí spisovatelia, vrátane nositeľa Nobelovej ceny Friedricha Hayeka, poukázali, že ide o katastrofický scenár.“

Randy Pitman píše v rozhovore na tému Vitajte v budúcnosti, že

čím viac som počúval Frescocve špecifikácie a neurčité nekonkrétnosti, nadobudol som dojem, akoby som práve narazil na božskú aroganciu spolu so štandardnou science-fiction naivitou, ktorá sa stretla s tvárou v tvár s ľudskou povahou. Ale práve keď som si zapisoval túto poslednú poznámku, Fresco upozornil poslucháčov – a zrazu mnou prebehla triaška, keďže som mal pocit, že tieto slová smeruje priamo na moje posledné poznámky – tak povedal, že ľudská povaha nie je to isté ako ľudské správanie; a že ľudské správanie možno meniť. Napriek faktu, že Frescov  futuristický scenár bude – podľa môjho skromného názoru – čeliť množstvu problémov, nie každý deň príde niekto s myšlienkou a ambíciou pretvoriť svet.

Nezávislá odborníčka, Anna Notaro, prišla s tým, že Frescova myšlienka kladúca dôraz na vedecký prístup prekoná prekážky ľudstva.

Jeho vízia je pozoruhodne praktická a aj keď obnáša inovatívny vítaný element s odkazom na predošlé utopistické projekty, to, že sa (Fresco) zameriava len na vedu ho zrádza ako generalistu – presne tá kritika, ktorú Fresco preniesol na akademikov a vedcov. Dnešné úpenlivé problémy, ktorým čelíme, si zasluhujú holistický prístup – aby rôzne disciplíny, umenie, prírodné vedy, filozofia pracovali na „konvergenčnom móde“, no zdá sa, že Fresco sa usiluje o zlúčenie dvoch „kultúr“, „vedy a umenia“, ktoré sú však vo vzájomnom vzťahu protichodné.

Robert P. Murphy spisom pre Ludwig von Mises Institute poukázal na výpočtový problém ekonomiky založenej na zdrojoch. V ekonomike založenej na zdrojoch nie je možné vypočítať dostupnosť a vhodnosť zdrojov, pretože cenový mechanizmus nie je využitý. Fresco odpovedá na túto spornú otázku nasledovne: „vieme dosiahnuť takú vysokú mieru výroby, žeby nebolo potrebné určovať cenu tovaru a služieb.“

Otázka utópiePo preskúmaní, či je Frescova ideológia utopická, Viktor Vakhshtayn, riaditeľ Katedry Sociológie na Moskovskej škole Sociálnych a ekonomických vied, sa vyjadril, že Fresco priniesol perspektívu, ktorá obchádza utopické perspektívy dvadsiateho storočia.

Opisuje celok Frescovej ideológie nasledovne: „(Fresco) nám hovorí o hlbokej minulosti budúcnosti.“ Že „v skutočnosti celé dejiny 20. storočia sú históriou smrti utópie. A presne to dáva Frescovi takú moc. Skočil z 19. storočia rovno do 21. storočia, pričom preskočil 20. storočie. Je to jedinečný krok od Julesa Verna ku Jacque Frescovi. A tam tkvie sila. Ostávam v nemom úžase.“

V reakcii na spojenie s utopizmom Fresco uviedol: „My neveríme v mylné predstavy o utopickej spoločnosti. Nič také neexistuje. Spoločnosti sú vždy v stave prechodu. My navrhujeme alternatívny smer, ktorý sa zaoberá príčinami mnohých našich problémov. Neexistujú žiadne konečné hranice pre ľudský a technologický úspech.“

V súvislosti so širším chápaním utopizmu ako uvádza Fresco sa Vakhshtayniovi po počiatočnom hodnotení vidí, že Frescov návrh má štyri z piatich charakteristických rysov utópie devätnásteho storočia a to vieru v racionalitu vedy, vieru v technologický proces, že technológia by mala zlepšiť ľudský život a centralizovaný dohľad nad mestami. Jediná zostávajúca vlastnosť, ktorá uzatvára charakter utópie sú „konečné hranice, a to je presne ten prvok, ktorý Fresco tak zdôrazňuje.“ Vakhshtayn to uzatvára slovami: „Keď hovoríme o utópii, neznamená to, že nemôže byť realizovaná. V dvadsiatom storočí už bolo realizovaných toľko utópií. A boli zdiskreditované, pretože boli skutočne zavedené do života.“ Vakhshtayn ďalej obviňuje Fresca z toho, že neposkytol odpoveď na „epistemologickú“ otázku, t.j. ako sa dá s určitosťou vedieť, že sa priebeh udalostí bude vyvíjať tak, ako človek očakáva?

Fresco sa chopil tejto reakcie a odvolal sa na úvod,

Máme technológiu vybudovať raj na celej zemi a zároveň máme silu ničiť život, ako ho poznáme. Som futurista. Nedokážem predpovedať budúcnosť – len to, aká by mohla byť, ak by sme inteligentne riadili Zem a jej zdroje, […] ak bude ale civilizácia pokračovať tým smerom ako doteraz, jednoducho budeme opakovať tie isté chyby znova a znova.

Ak sa pozrieme na obvinenia z utópie, Nikolina Olsen – Rule poznamenáva v Kodaňskom inštitúte pre štúdie budúcnosti, že „síce pre väčšinu ľudí znie sľub Projektu ako nedosiahnuteľná utópia, ale po jeho bližšom preskúmaní zistíme, že obsahuje prekvapivo veľa vedecky podložených argumentov, ktoré otvárajú úplne nový svet možností.“ Morten Grønborg , tiež z Kodaňského inštitútu pre štúdie budúcnosti, poukazuje na nasledovné:

Možno je na vine práve moderná interpretácia slova „utópia“, čo hovorí aj renesančný človek, akým je futurista Jacque Fresco … pričom on sám nechce volať svoje životné dielo, Projekt Venus, utópiou, aj keď, táto idealistická predstava budúcej spoločnosti má mnoho čŕt spoločných s utópiou … Slovo utópia nesie dvojaký význam, pretože v gréčtine to môže znamenať „dobré miesto“ (eutopia), ale aj neexistujúce miesto (outopia). Dobré miesto je presne to, čomu Fresco zasvätil svoj život opisovaním a bojom za tieto ciele a návrhy.

Namiesto toho Notaro pripomína,  že „Projekt Venus nie je statická utópia, ale dynamická: Vyžaduje postupný proces poháňaný neustále sa meniacim extropickým ideálom, teda vyvíjajúcim sa rámcom hodnôt a noriem pre kontinuálne zlepšovanie ľudského stavu.“

VplyvHans-Ulrich Obrist poznamenáva, „Frescova budúcnosť sa môže zdať zastaralá a jeho spisy boli podrobené kritike pre ich fašistický podtón poriadku a podobnosti, ale jeho príspevky spoločnosti sú podrobnejšie popísané v populárnej psychológii a jeho ekologické koncepty aj naďalej ovplyvňujú našu súčasnú generáciu progresívnych architektov, urbanistov a dizajnérov.“

Keď sa Fresca pýtal reportér stanice FOX, prečo má také prolémy s uskutočnením toľkých svojich myšlienok, Fresco mu odpovedal „pretože sa neviem k nikomu dostať.“ Napriek tomu pozitívne postoje voči Frescovi ho označujú za „géniusa, proroka a vizionára“. Hlavná vlna chvály prichádza zo strany futuristov, najmä od členov World Future Society (Svetová spoločnosť budúcnosti), ktorí ho označili za vizionárskeho inžiniera v súvislosti s jeho prácou v časopise Futurist s komentom „Či už je Frescova predstava budúcnosti pravdepodobná, alebo aspoň možná, ostáva predmetom otvorenej diskusie, ale je úspešný v prebúdzaní zmýšľania o budúcnosti vo vyššom meradle, ako sme doposiaľ robili.“ Frescova práca bola porovnávaná s prácou Paoloa Soleriho a najmä Buckminstera Fullera pre všetky pokusy zrealizovať jeho myšlienky aj napriek veľkej nepriazni, ako tomu bolo aj v prípade pánov Nikolu Tesla, Thomasa Edisona a Da Vinciho, pre zdieľanie blahobytu plodné inovácie.

PRI PRÁCIFrescova práca získala pozornosť sci-fi nadšencov a kritikov, napríklad Forest Ackerman prirovnal Fresca k H.G. Wellsovi, Aldous Huxleymu, Philipovi Wyliemu, Hugovi Gernsbackovi, Arthurovi C. Clarkeovi, Isaacovi Asimovi, Robertovi Heinleinmu, Edgarovi Rice Burroughsovi  a Rayovi Bradburymu. Fresco neskôr prilákal aj animátora Star Treku, Douga Drexlera, ktorý pracoval s Frescom na výrobe niekoľkých počítačových stvárnení svojich návrhov, rovnako ako Arthur C. Clarke, ktorý sa neskôr v jeho živote pokúsil pomôcť Frescovi získať publicitu pre Projektu Venus.

Fyzik Paul G. Hewitt uviedol v komentári k tomu, čo vidí na Frescovych inšpiratívnych a charizmatických vyučovacích metódach, citujeme: „ako jeden z troch hlavných zdrojov inšpirácie, ktoré ho obrátili ku kariére vo fyzikálnych vedách“.

 

Psychológ a inžinier Jack Catran poznamenáva:

Zamyslite sa nad ohromným realistickým pohľadom na budúcnosť, ktorú prezentuje Jacque Fresco … Dnes máme medzi nami mnoho futuristov, „géniov“ a samozvaných vizionárov, ktorí sa na základe opatrného skúmania ukázali byť znepokojivo komerční, ktorí zneužívajú ľudí. Väčšina extrapolácií do budúcnosti sa robí z nemenného a úzkeho uhlu pohľadu. Všetci sme produkty dnešnej kultúry, ktorá vychováva priemerného človeka, ale ak niekoho nazveme géniom v našom peňažnom systéme, Jacque Fresco by mal byť odlíšený ako najuvedomelejší jedinec našej doby.

Na Drexel University, sociológ a futurológ, Arthur B. Shostak, často zahrňuje Frescovu prácu do svojho vyučovania a publikácií. Tiež uvádza:

Jeho príspevok do oblasti futuristiky je jedinečný, málokto, ak vôbec niekto na celom svete, sa odváži putovať hĺbkou a dramatickosťou jeho vízie. Keď píše alebo hovorí, futuristi stíchnu, zamyslia sa a nakoniec ho ocenia – pretože jeho dielo znie vo svojom volaní k dôkladnému posúdeniu predpokladov za ktorých pracujeme. Zatiaľ čo len málo z jeho vízie sa stane realitou počas našich životov, naše vnúčatá môžu vzdať poctu tomu, čo Jacque ako prvý pomohol uviesť do pohybu.

V roku 2008 Raeliánske hnutie udelilo Frescovi svoje Čestné sprievodcovské ocenenie, ktorým ocenili to, že sa „celý svoj život venuje zlepšením ľudstva ako celku a nie len jednej krajiny, jednej rasy, jedného náboženstva, ale celého ľudstva.“ Fresco získal medzinárodné ocenenie za dizajn v roku 2009 od Diseño organizácie v Mexiku. V roku 2010 oznámila Exemplar-Zero iniciatíva, že Fresco získa Ocenenie za celoživotné zásluhy v lete 2011. V apríli 2012 sa stal Fresco jubilantom na podujatí Sustainatopia v Miami.

Zdroj: https://www.scribd.com/document/109582515/Jacque-Fresco-Technocrat-Modern-Technological-Utopian-Totalitarianism-in-Sheep-skins

(Preklad: Figeczký Boris, Kotian Matej)